"Človek najradšej hovorí o sebe, ale aj sa toho najviac bojí"

6. května 2014 v 18:18 |  O ľuďoch
Tak, týmto výrokom od maďarského psychológa, ktorého meno je Mihály Elekes (nedovolím si to skloňovať:)) ma inšpirovala kamarátka, ktorá sa zúčastnila nejakého psychologického workshopu, kde táto múdra veta odznela. Nikdy predtým som ju nepočula a nepodarilo sa mi ju ani vygoogliť, aby som si k nej našla nejaký ten celistvejší text. Jednoducho, kde nič, tu nič. Takže o nej vlastne môžem popremýšľať ako "tabula rasa..."

S ľuďmi komunikujeme každý deň. V podstate takmer každú hodinu. Naše životy sú neodňateľne späté s komunikáciou. Rozprávame často, možno takmer stále (teda, ako kto, ja napríklad určite :))... No koľko percent našich rozhovorov má nejakú "vyššiu hodnotu?" Teda, ani náhodou sa nesnažím zhodiť nekonečné "tlachy o ničom" - aj tie sa môžu podieľať na príjemných chvíľach a skvelej zábave (najmä pokiaľ vychádzajú z tých správnych úst) a sama sa na nich veľmi často (a rada) podieľam... Chcela som len poukázať na to, že v bežnom živote pravdepodobne vedieme málo silných alebo hlbokých rozhovorov. A vlastne je to celkom pochopiteľné.

Odhaliť sa inému človeku je skutočne ťažké. No myslím si, že stojí za to tento ťažký krok vykonať. Takmer každý z nás už určite zažil pocit úžasnej úľavy, ktorú mu poskytlo samotné zdelenie svojich problémov, obáv alebo "tajomstiev" niekomu, komu dôveroval. Hej, verím v liečivú silu slov.

Predstavte si, že máte v tomto momente niekomu povedať všetko, čo práve prežívate - čoho sa bojíte, čo vás desí, čo by ste si priali. Áno, pre niektorých z nás to je vlastne celkom prirodzená predstava. No čo iní? Niektorí ľudia si len s ťažkosťou vybavia situáciu, ktorej by sa vyhli radšej, než takémuto sebaodhaleniu. Niekedy trvá dlho, kým nájdeme človeka, ktorému nemáme strach povedať o sebe viac, než len pár povrchných fráz. No keď ho nájdeme, takýto rozhovor nám môže často otvoriť nové dvere. Do toho, čo sme nevideli, alebo preč odtiaľ, kde sme sa trápili.

Skutočne môžeme povedať, že väčšina ľudí o sebe hovorí rada. Niekorí možno až príliš radi. Nič netreba preháňať, všakže? A prečo teda? Čo nás vedie k dialógom (alebo monológom) o sebe? Pokiaľ to nie je túžba chvastať sa, môže to byť prirodzená chuť sebaprezentácie, potreba prejaviť sa, volať o pomoc, upevňovať si svoj sebaobraz, alebo za tým môže stáť milión iných dôvodov...

A prečo sa rozprávať o sebe bojíme? To je asi celkom jasné nie? Máme strach, že ľudia sa na nás budú zrazu pozerať inak, keď im o sebe povieme veci, ktoré môžu byť nepekné. Bojíme sa, že stratíme masku, pod ktorou skrývame naše nedostatky a bolesti a staneme sa zraniteľnými. To je celkom veľké riziko. No ako sa hovorí, risk je zisk.

Myslím si, že hovoriť o sebe je veľmi dôležité. Či už preto, že prostredníctvom zdieľania znižujeme ťarchu problémov, ktoré v sebe nosíme, alebo sa snažíme nájsť v interakcii s niekým druhým smer, ktorý je nám samým akýsi zahmlený, alebo pre čokoľvek iné. Teória sociálneho konštruktivizmu dokonca hovorí o tom, že realitu si vytvárame na základe sociálnej interakcie a komunikácie s inými ľuďmi. Preto s nimi hovorme. Hovorme s nimi aj o dôležitých veciach. Hovorme o svete. Hovorme o nich. A hovorme aj o sebe. Ale uvažujme, čo povieme, koľko toho povieme, komu to povieme a kedy to povieme. A vtedy možno zažijeme liečivú silu slov, o ktorej som písala vyššie...

A ako to máte vy? Hovoríte o sebe alebo z toho máte strach? Máte osobu, ktorej sa o sebe nebojíte povedať čokoľvek?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Melissa Melissa | Web | 13. května 2014 v 20:30 | Reagovat

Ako prvé - skvelý blog! Narazila som naň náhodou, keď som si otvorila administráciu a začala čítať odporúčané články... A k tejto téme, výrok na mňa absolútne sedí... rada by som o sebe rozprávala, no bojím sa, ako na m§a ľudia budú po tom pozerať, bojím sa byť "prirodzená". Myslím si, že viem prečo, no nejako to nedokážem potlačiť...
Avšak mám dvoch-troch ľudí, ktorým som môžem povedať všetko bez toho, aby som sa ich reakcie bála... A je skvelé sa raz za čas vyrozprávať :)

2 vanilla-rain vanilla-rain | 15. května 2014 v 10:19 | Reagovat

[1]: Ďakujem, veľmi si cením, že sa ti páči :)

Hej, keď kamoška prišla s tým výrokom, začala som o tom uvažovať a myslím, že je za ním veľa pravdy...A je fajn, že máš predsa len niekoho, s kým sa môžeš "o sebe" porozprávať :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama