Lekári, ktorí zabudli, čo je ich poslaním...

11. května 2014 v 20:09 |  O ľuďoch
Spoliehame sa naňho. Vždy, keď nás trápi zdravie ho pokladáme za najistejšiu pomoc. Alebo pokladali sme? Veríme lekárom aj napriek ich častým profesionálnym (a čo horšie, ľudským) zlyhaniam? Ja o tom začínam pochybovať. A prečo? Na základe 2 veľmi konkrétnych prípadov, ktoré sa za posledný mesiac stali v mojom blízkom okolí.

1. Spolubývajúcu strašne bolel zub a večer sa vybrala na zubnú pohotovsť. Samozrejme, mladý a hlavne dôležitý pán zubár jej okamžite oznámil jasnú diagnózu "vy tam nič nemáte." Potom si teda všimol kaz, ktorý jej rozvŕtal tak, že sa domov vrátila v ešte väčších bolestiach ako odchádzala. Jej zubárka jej potom doma povedala, že ak zubu nepomôže liečivá vložka, bude ho musieť vytrhnúť. Teraz ho má zapálený, takže ho stále pekne lieči a dúfa, že jej ho nebudú musieť trhať.
Škoda, že pán Dôležitý a Arogantný nie je aj pánom Schopným.

2. Mama pracuje v jednom domove dôchodcov. Minulý týždeň museli presťahovať jednu babku, ktorá to znášala veľmi ťažko. Počas pobytu v domove si zhromažďovala rôzne "poklady," ktoré postupom času začínali páchnuť. No babička sa svojich pokladov nechcela zbaviť. Za nič na svete. Niektoré z nich jej však boli zdravotné sestričky nutné vziať a vyhodiť, čoho následkom bolo babkino psychické zrútenie. Akože fakt zrútenie. Babka, ktorá predtým nemala problém rozprávať, ísť sama na WC, osprchovať sa... V noci spadla z postele, pomočila sa, ráno nebola schopná sa hýbať, nedokázala chodiť, iba s ňou triaslo a začala o sebe hovoriť v tretej osobe. Celkom sila, čo? Babičke okamžite zavolali sanitku, ktorá ju ani nechcela zobrať do nemocnice. Po tom, ako to zdravotníkom prikázali, ju vzali, urobili jej RTG (či nemá niečo zlomené, keď spadla a nemôže sa hýbať) a následne ju okamžite vrátili naspäť s tým, že jej nič nie je. Ukážková bezohľadnosť. Nechať osobu v takomto šoku bez lekárskej pomoci. Do rána babka zomrela.

A ešte si spomínam na situáciu spred niekoľko rokov, kedy moja prababka zomrela kvôli predčasnému prepusteniu z nemocnice po infarkte (na čo doma dostala ďalší a v nemocnici zomrela).

A teraz nám, drahí lekári, vysvetlite, kde ste nechali "úsilie pomáhať chorým," o ktorom hovorí Hippokrates? Prečo svojim správaním nechráinte zdravie ľudí? Prečo im nepomáhate? Prečo zabúdate, že počas vašej služby sú dôležití ľudia a nie vy? Kde ste nechali ľudskosť, pokoru a obetavosť? Prosím, nájdite ju, my vás potrebujeme.

Samozrejme, netreba všetkých hádzať do jedného vreca, sú lekári, ktorí sú ľudskí a ktorí nezabúdajú na to, že sú tu pre pacienta. A takýmto lekárom v mene všetkých ľudí veľmi ďakujem. Dávate nám nádej, že to možno nakoniec nebude až také zlé.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Komentovateľka Komentovateľka | 12. května 2014 v 13:07 | Reagovat

Niekedy to je naozaj až neuveriteľné, ako sa takéto prípady môžu tak často stávať. Myslím, že veľa ľudí je z toho sklamaných.... o to viac si musíme vážiť tých, ktorí sa snažia byť tu pre ľudí a chcú im pomáhať, aj za hranice "nevyhnutného"

2 vanilla-rain vanilla-rain | 12. května 2014 v 21:29 | Reagovat

[1]: No to áno... prípadne tých,ktorí robia ASPOŇ to nevyhnuté a život zachraňujúce... na čo už niektorí tuším tiež začínajú zabúdať

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama