Pán Platonický, čo mi dávaš?

9. října 2014 v 15:56 |  O vzťahoch
Rada premýšľam o platonických láskach a zaľúbeniach a podobných záležitostiach. Prečo? Pretože mám pocit, že sú všade. U pätnásťročnej školáčky zaľúbenej do telocvikára, u jej kamarátky šaliacej po spevákovi či hercovi, alebo u dospelej ženy, ktorej sa proste nevinne páči niekto iný ako jej manžel...

Nemyslím si, že každá platonická láska, ktorá príde ako "piate koleso" do vzťahu dvoch ľudí je zlá. Alebo že každá platonická láska, ktorá ostane platonickou z akýchkoľvek dôvodov je zbytočná. Stále viac naberám dojem, že aj tieto platonické lásky nám niečo dávajú.

A čo? Na to som asi zatiaľ úplne neprišla. Ale vidím v nich nejakú takú... zvláštnu krásu. Takú poetickú a nostalgickú a možno vlastne aj trochu bolestnú. Že som sebatrýzniteľ? Možno trochu :) Ale rada by som sa vrátila k tomu pocit prínosu platonických lások. Čo nám dávajú, keď sa do nich tak často púšťame aj napriek tomu, že možno vieme, že to bude rovnaké ako minule a že to nikam nepovedie?
Možno je fajn mať niekoho, koho vidíme ako dokonalého, aj keď vieme, že to tak nie je. Možno nám to dáva vieru v rozprávkovo a čarovno. Možno nám to pomáha na chvíľu zabudnúť na každodenný stereotyp a dovoľuje nám to lietať v inom svete. A možno to je nakoniec úplne fajn. Vypnúť realitu a byť tak trochu pubertiak a tak trochu snílek.

Len by sme pre tieto vzdušné kráľovstvá s platonickými princami a princeznami nemali zabúdať na návrat do reality :)

/pripájam video krásnej nenaplnenej lásky z filmu Roman holiday/

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama