O tom, ako Vladko podpálil babkinu kuchyňu

21. ledna 2015 v 13:11 |  Príbehy z detstva
Tak prichádzam s ďalším príbehom z detstva - tento raz opäť o Vladkovi. A musím sa priznať, že o tomto príbehu som sa dozvedela až nedávno. Nechápem ako je možné, že práve toto mi celých 12-13-14 (?) rokov unikalo... Takže tento príbeh bude možno trochu dotvorený tým, ako si predstavujem, že môže takáto situácia prebiehať. Ale snáď to bude aj tak stáť za to! :)

Bol pekný príjemný deň a čarovné dieťa Vladimír sedelo u babky v kuchyni. Ako už bolo dávno všetkým jasné, od malička bol z neho tak trochu pyroman. Najkrajšie chvíle jeho vtedajšieho života pozostávali z toho, ako mohol niečo páliť, pozerať sa ako niečo horí a podobne. Ako tak teda sedel v kuchyni, upútal ho zapaľovač. Hoci bol Vlad vtedy ešte veľmi malý, zapáliť na ňom oheň preňho nebolo problém. A tak sa to stalo aj teraz. Hral sa, robil ohník a...zrazu... začal horieť obrus. Najprv pekne z rohu a postupne poctivo dookola. Vlad nevedel čo má robiť. "Ohniská dymiská" (ako tomu v danej dobe hovoril) boli síce super. Ale také veľké a v kuchyni keď je tam sám?

Pravdepodobne mu došlo, že má prúser. A tak sa rozbehol za mamou, ktorá si dávala kvalitného poobedného šlofíka. Vladkove vypleštené oči povedali všetko, čo bolo treba a ona sa rozbehla dole k babke. Ten pohľad, ktorý ju tam čakal, ju vôbec nepotešil. Obrus, ktorý pred chvíľou horel len dookola, sa odtrhol a padol na koberec a lavicu. A tak začalo pomaly zvesela obhorievať aj toto.

Samozrejme, ako schopnej žene v domácnosti sa jej podarilo všetko uhasiť a zamaskovať, aby si to babka nevšimla. A všetko sa skončilo šťastne. Z Vladka vyrástol statný muž, z ktorého síce asi nebude požiarnik, ale zatiaľ všetko nasvedčuje aj tomu, že sa z neho nestane ani pyroman či podpaľač. Chvalabohu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama