O týpkovi v reštaurácii

28. ledna 2015 v 10:51 |  Príbehy zo života
Po príbehoch z detstva mi napadlo, že možno by mohlo stáť za to spísať aj niektoré príbehy z bežného života. Či už z môjho alebo zo života iných ľudí. A napadlo mi to práve vtedy, keď som si spomenula na leto, kedy som vypomáhala ako čašníčka v hoteli.

Áno, ja extémne nešikovná osoba, som vypomáhala ako čašníčka. O tom, že to bol najhorší mesiac v mojom živote písať nebudem. Ani o tom, ako ma to motivovalo do tvrdého štúdia. To musíte proste zažiť. V každom prípade, tie dni, kedy sa v hoteli konali veľké kongresy a akcie, prípadne do toho ešte nejaká tá svadba a bol plný ľudí, ktorí chceli všetci naraz jesť, boli hrozné. Myslím, že záťažové boli aj pre personál, ktorý mal za sebou roky praxe a patričnú školu. A čo ja? Malý nádejný psychológ s dušou snílka a nešikovnými rukami? Tie dni som neznášala tuším ešte predtým ako začali.

A tak to bolo aj vtedy. Veľká firma plná mladých ľudí a teambuildingový víkend. Večera. Všade ľudia. Taniere, poháre, misky. Príbor. Chaos. Kuchári boli nervózni a čašníci nestíhali. Organizačná katastrofa. A tak som behala, so strojeným, ale v podstate možno aj trochu úprimným úsmevom na tvári, roznášala som jedlo a pitie a zbierala prázdne taniere. Kopy prázdnych tanierov.

Ako som si tak pri jednom zo stolov nakladala na ruku štós tanierov, z ktorých už hostia dojedli dokonalú päťhviezdičkovú večeru, pri ktorej kuchári nádávali asi ešte dlhšie, než ju pripravovali, stalo sa to, čo som nechcela a za čo som sa vtedy pár minút nenávidela. Svoju nešikovnosť som spomínala, však? A práve ona mi napomohla v tom, aby príborový nôž z vrchu starostlivo naukladanej kôpky tanierov spadol. Myslím, že som ho videla padať ako v spomanlenom zábere. Letel, dotkol sa stola, najprv tou stranou, za ktorú ho držíme, odrazil sa a strana špinavá od jedla pristála na rukáve bielej košele Pána Dokonalého V Obleku. Trapas.

"Pardon. Prepáčte. Prepáčte." V zmätku som sa snažila ospravedlniť za faux pas a nepríjemnosť, ktorú som spôsobila. "To je v pohodě, slečno." tuším sa u(za)smial. Nemusím snáď hovoriť, že zvyšok večera som sa nenápadne snažila tento stôl nechávať na starosť iným čašníkom. Potom som ho videla ešte na raňajkách. A zase sa smial vždy, keď ma zbadal. A potom konečne skupina americky vyzerajúcich business týpkov v oblekoch odišla. A o niekoľko dní alebo týždňov aj ja.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama