O Vladkovi a jeho myšiach

13. ledna 2015 v 11:21 |  Príbehy z detstva
Tak toto je jeden z mojich obľúbených príbehov z detstva - hoci teda, musím hneď na začiatku napísať, že je trochu nechutný a morbídny. Lenže ja mám rada nechutný a čierny humor. Tak si premyslite, či chcete čítať ďalej. Chcete? Tak super!

S bratrancom Vladkom sme sa ako deti radi hrávali vonku. Hrali sme sa na "Medicopter" - priviazali sme lano na strom a zachraňovali sme plyšákov a bábiky a podobne. Lenže viete. Bábiky ani hračky sa nehýbu a sú tak trochu no...nie živé. A preto sa môže stať, že vás proste omrzia. Najmä v prípade, že pri plote nájdete tri myšie mláďatká, ktoré mama pravdepodobne vyhodila z hniezda. Prečo? No, možno sa k tomu dostaneme...

No proste sme sa rozhodli, že si tieto myši adoptujeme. Lenže, samozrejme, ja a sestra ako mladé nežné dámy, sme sa ich báli a nechceli sme sa ich dotknúť. Našťastie, Vladko s tým vôbec nemal problém. Zobral si ich, položil ich na svoje detské nákladné auto a vozil ich v ňom. Ale to nás po čase tak isto prestalo baviť. A tak sme im vyhotovili super výbeh (aby nám neušli) a v ňom bolo niečo plechové, čo slúžilo ako šmykľavka. Na ňu sme tieto myši však vždy museli vyložiť my (Vladko - my sme sa ich nedotýkali), pretože tam samé nevedeli vyjsť. Takže hra potom prebiehala približne tak, že sme hore vyložili myš, sledovali sme ako sa skĺzla dole a tak ďalej dokola... Boli to dobré myši. Vlad im dal dokonca aj mená, ktoré si bohužiaľ nepamätám. Viem len, že jedna bola "Enrique."

V čom teda tkvel problém? No... pri tom zápale hry sme si nevšimli taký detail. A vlastne, vôbec nám nenapadlo premýšľať nad tým, prečo boli myšky vyhodené z hniezda. Hej. Trhá mi srdce, že to musím napísať. Oni boli tak trochu... jednou nohou v hrobe... A po niekoľkých minútach hry sme pozorovali, že... sú v tom hrobe vlastne už všetkými štyrmi nohami...

Tak! A mali sme po zábave. Asi sme ich pochovali alebo čo... To si už nepamätám... A prosím, nechápte to tak, že sme boli nejakí tyrani zvierat. Pozrite sa na to nevinnými očkami detí, ktoré si našli nové domáce zvieratká... Mimochodom, žiadnu infekčnú chorobu sme nedostali - teda, aspoň si to nepamätám. A Vladisova mama sa o tom dozvedela tiež len prednedávnom. A viete, čo sa ho spýtala, keď sme jej tento príbeh povedali? "A umyl si si ručičky?" :)

Nuž, niektoré veci proste nevymyslíte...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama