Už som si našla princa

28. ledna 2015 v 10:27 |  O mne a o blogu
Čo sa týka chlapov, vždy som bola tak trochu pateticko-nostalgicko-poeticko ladený sebatrýzniteľ. Takže som vždy s potešením vyhľadávala platonické lásky. A aj napriek tomu, ako dokonale plnili moje sebatrýzniteľské a poeticko-nostalgické potreby, v kútiku duše som stále tak nejak túžila po tej reálnej láske, o ktorej všade hovorili. A potom prišla. Pred piatimi rokmi. Po ôsmich rokov v triede. Môj Maťo.

Príde mi to, že sme spolu už hrozne dlho. A že to hrozne uteká. A že to je skvelé. A že každý deň prinesie niečo nové - nehovoriac o každom týždni, mesiaci, či roku. Ako sa to pomaly mení a ja ani nestíham vnímať kedy. Strašne ho ľúbim a to, čo momentálne mám, by som nevymenila. (Hoci niekedy počas hádok podfarbených mojim temperamentom a náladovosťou mi to napadne. Ale iba dokým zas nevychladnem.) Ale nie. Nechcem sa chváliť ani opisovať dynamiku nášho vzťahu a hádok. Aj keď teda, verím tomu, že pre môjho budúceho možného terapeuta by to raz mohol byť podnetný materiál. Ale to je jedno. Teraz.

Chcem hovoriť o tom, že aj do toho krásneho vzťahu mi sem tam zavíta tá potreba pateticko-nostalgicko-poetického sebatrýznenia. A premýšľam o romantických princoch a o tom, že už vlastne nie som tá dobývaná princezná, ktorá čaká na vysnívaného bieleho koňa. Na ktorom je princ. A musím sa priznať, že niekedy mi je ľúto, že túto fázu mám už za sebou. (Nech som si počas nej akokoľvek silno priala, aby skončila). Premýšľam, aké by to bolo, skúsiť tú rozprávku ešte s iným princom. Byť chvíľu inou princeznou. Čakať v komnate a spoza záclony nenápadne sledovať, koľko ich prejde popod moje okno. A predstavovať si, aké to bude, až vyjde po nekonečnom točitom schodisku až za mnou. Aj keď možno v skutočnosti nevyjde. A potom byť chvíľu sklamaná. Ale len chvíľu - dokým zas neuvidím ďalšieho "toho pravého." S ktorým sa to môže skončiť úplne rovnako...

A potom mi aj v tomto rozprávkovom ladení napadne, že tá princezná nie je až taká šťastná. A že rozprávky sú o tom, že sa tá láska hľadá. A ja som vlastne princezná luckerka - že toho princa už mám a že prišiel tak skoro. A potom? Potom prestanem snívať tieto sny a začnem žiť to skvelé, čo už mám. A čo by som za iných princov pod oknom nevymenila.

A čo som tým teda chcela povedať? Proste si niekedy uvedomím, že to, čo mi niekedy chýba, už vlastne mám. Ibaže už som v inej časti príbehu.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama