Moje poprvé s laser game

4. března 2015 v 15:54 |  Zážitky
Prvý raz som bola na laser game. Najprv som mierne nevedela, čo od toho môžem čakať, ale keď sa nazbierala fajn skupina ľudí, začala som sa tešiť. Nie je to nič, čo bolí a čo na mne zanechá modriny ako paintball či softball, myslela som si. Ale k tomu sa dostanem.

Hneď na začiatku, keď sme si obliekali vesty som zázračne stratila gumičku do vlasov. A to bol, drahí moji, prúúúser. Veď tam nebudem behať s vlasmi, ktoré by boli všade a prekážali by mi, nie? A tak som ju hľadala v tej tme. Dlho. Vlastne celú dobu ako "pani provozní" vysvetľovala pravidlá. Ale šak načo ich budem počúvať, veď to je logické. Strieľam do ľudí z opačného tímu. Keď ma niekto trafí nemôžem strieľať, potom som pár sekúnd nesmrteľná (túto schopnosť som mimochodom počas hry nepostrehla :D) a bla bla bla. Proste som chcela tú gumičku. Našla som ju! Roztrhnutú! Ale zvládla som to.

A tak idem spokojná so zapnutými vlasmi hrať. Oba tímy vbehnú do arény. Plížim sa pomedzi steny a prekážky, aby ma nikto nevidel. Lenže, evidentne, ani ja nikoho nevidím. Pípam. Mŕtva. Damn. Potom sa snažím strieľať, no z mojej pištole nevychádza žiadny lúč (WTF? začína to byť podozrivé). Čo sa deje? Sakra! Ako sa strieľa? Musím stretnúť niekoho z môjho tímu, nech ma dodatočne inštruuje. Nikto nikde. Kde sú všetci? Ok! Musím si poradiť sama. Spomínala nejaké tlačítko. Aaaa toto bude ono! Oukej! Ubehli približne 3 minúty hry a ja som úspešne prišla na to, ako sa strieľa. Let the fun begin!

Ešte že som malá a môžem sa ľahko skryť a čakať na obeť. Len sa trochu opriem o tú "stenu." Sakra. Stena sa pohla. Idem radšej preč. Zas pípam. Kto ma sakra zabil? Pípam. Pípam. Bežím. Zrazím sa s Maťom. Kruté. Keby som bola trochu vyššia, nabúrali by sme si hlavy. Maťovi krváca lakeť. Nevadí. Pípam. Bežím ďalej. Do kelu. Obkľúčili ma. Musím sa nejak vymaniť. Spadla som. Ako korytnačka ležím na chrbte a neviem sa postaviť. OK. Zvládla som to. Pokračujem. Utekám. Au! Oškrela som si nohu. Nevadí. Nevládzem. Len pol minútky si oddýchnem. Pípam. Mŕtva. ZASA! KTO to...??!

Približne takto to prebiehalo. A bola to neskutočnáááááááá sranda! A to hovorím ako antitalent (vlastne to vám už asi počas čítania došlo). Síce som odišla s 5 centimetrovou modrinou na kolene, odreninou na holeni a dvoma zvláštnymi neidentifikovateľnými "boľačkami" na hrudi. Ale stálo to za to! A teším sa, keď pôjdem znova! (A nechápem ako mi mohla kamoška tvrdiť, že oni boli na tej hre desiati a nikomu sa nič nestalo - ale možno nabudúce.)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Marky Marky | Web | 16. dubna 2015 v 21:45 | Reagovat

Laser game je úúúžasnááá!! Taky s partou chodíme a to se potom vylučují endorfiny :D Ale teda, že by někdo z nás přišel k úrazu, to se říct nedá :) Nojo, my koukáme na akční, špionážní a kdoví jaký ještě filmy, takže techniku zabíjení máme už okoukanou :D... mimochodem,  korytnačka je úžasné slůvko :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama