Ako sme ako neturisti pokorili Kriváň

13. září 2015 v 15:02 |  Cestou necestou
No dobre. Aby som to trochu priblížila realite, dá sa povedať, že aj Kriváň trochu pokoril nás. Ale stále je to 1:1, čiže super...

Po dllhej dobe som sa vybrala na túru. Keď som totiž bola mladšia, nemala som ich rada - a to bude asi preto, že v puberte som tam nie úplne dobrovoľne chodievala s rodičmi. Ale, túto záležitosť som už prekonala a spolu s kamarátmi sme sa, ako pravá Slovač, s nadšením vybrali do Tatier.

A hneď za prvú obeť nám padol práve symbol Slovenska, Kriváň. Alebo my jemu? Ťažko povedať. Hoci, chalanom som hovorila že nás takto na začiatok preceňujú, nedali si povedať a šli sme.


Napriek tomu, že naše predstavy o túre samotnej sa, povedzme, značne líšili, nakoniec všetko dopadlo fajn. Trom štvrtinám našej štvorčlennej výpravy sa podarilo vyjsť až na vrchol. Hoci, musím sa priznať, miestami som fakt bojovala. S kolenami, rukami, nohami, strachom z výšok a pocitom, že na tie stupáky nemám. Ale nakoniecto bolo v podstate menej hrozné ako som čakala. Ale teda, nemyslite si, že nie som zničená. Som. A totálne. Poslednú hodinu cesty sme s kamarátkou, slušne povedané, prenadávali. A teraz sedím na autentickom poturistickom pive (a pijem kofolu, lebo pivo už bolo a netreba to takto takmer pred smrťou preháňať) a trochu sa bojím, že keď sa budem chcieť postaviť, nebudú mi fungovať nohy. (Keď mi čašníčka oznámila, že toaleta je "dole po schodoch," skoro som sa rozplakala.)


No ale - vyššie som písala, že nakoniec všetko dopadlo fajn. A síce áno, dopadlo, boli aj veci, ktoré mohli vyjsť lepšie. Napríklad, celkom nepríjemnou udalosťou bolo, keď sa kamarátovi asi v polovici cesty začali odlepovať podrážky na topánkach. Ale, klobúk dole, zvládol to aj v takýchto podmienkach! A za to, že som z toho mala šou a zložila som o tom básničku, sa po zostupe začala odlepovať podrážka na (dovtedy podľa môjho názoru nesmrteľných) topánkach aj mne. Ale ako nápaditá žena som to vyriešila a priviazala ju obväzom a teda posledné kilometre túry som taktiež zvládla - vlastne aj ja, aj topánka. Aj keď som vyzerala ako idiot. Ale praktickosť bola proste podstatnejšia :)


A okrem toho sme sa samozrejme smiali na kravinách a skvele sa bavili! Proste, neopakovateľný a skvelý deň je za nami! :)
A to nehovorím o megaprekrásnom prostredí, v ktorom sme tento deň strávili. Ak budete mať možnosť vydať sa kamkoľvek do Tatier, neváhajte!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama