Říjen 2015

Intrigánka

28. října 2015 v 13:06 Básničky
Svojimi klamstvami
ubližuješ ľuďom

Hlupákom,
čo ti veria,
hoci vedia

Že z každej strany
zavaľuješ svet intrigami

Raz príde deň
keď necháme ťa samú.

A takú drámu

Nevymyslíš ani ty.

Neobklopujme sa negativizmom

23. října 2015 v 15:44 O živote
V poslednej dobe som sa dosť zamýšľala nad tým, čo mi vadí na niektorých typoch ľudí. A dospela som k veľkolepému rozuzleniu - že to je negativizmus. A áno, sama som ním bola niekedy celkom pohltená (a týmto zároveň žiadam všetkých, ktorí to museli znášať, o odpustenie). Neustále sa sťažovanie na všetko. Keď je zima na to, že je zima a keď svieti slnko na to, že je teplo. A čo vnímam ako horšie než sťažovanie sa, je zhadzovanie. Všetkých a všetkého. Každého nápadu, každej činnosti, každej snahy a radosti. Áno, naozaj sa s takýmto postojom k svetu u ľudí stretávam. A sa pýtam sa, načo? Načo je to dobré? Prečo to robíte? Otravujete tým život ľuďom okolo seba, ale čo je horšie - aj sebe samým. Pretože ostatní vás proste môžu prestať počúvať a vnímať. Ale vy so sebou budete stále.

Negativizmus je bludný kruh, do ktorého sa niekedy necháme ľahko vtiahnuť. A ktorý nám nechce dovoliť vystúpiť z neho. A tak si ho v sebe živíme. Z ničoho sa netešíme, všetko vidíme čierne a všetko ofrfleme. Absolútne zbytočné a sebadeštruktívne.

A viete ako to chodí, čo dáš, to dostaneš. Takže je dosť možné, že keď budeš negativitu rozosievať, bude sa ti aj vracať. Alebo to je proste ten filter, vďaka ktorému vnímame hlavne to, na čo sme nastavení. Keď budeš hľadať veci, ktoré môžeš ofrflať, zaručene ich nájdeš. A naopak - keď budeš hľadať dobré veci, nájdeš aj tie. Kto hľadá, nájde. Tak si vyber, čo chceš hľadať.

Alebo sa nechaj inšpirovať nasledujúcimi riadkami.

Teš sa z toho že vyšlo slnko, alebo kľudne aj z toho, že prší, veď je október.
Teš sa z toho, že máš okolo seba ľudí, (ktorí sú pri tebe aj keď stále frfleš).
Teš sa z toho, že si sa ráno zobudil a môžeš niečo spraviť.
Teš sa z toho, že si si spravil super raňajky.
Teš sa z maličkostí. Užívaj si život, druhý nedostaneš. A nefrfli! :)

Najhoršia zo všetkých? Závisť!

16. října 2015 v 10:49 O ľuďoch
Tento týždeň som sa dvakrát zastavila pri jednom nepríjemnom pocite. Keď som sa nad ním trochu zamyslela, so zahanbením som si musela priznať, že nejde o nič väčšie ani menšie, než o prachsprostú nepeknú závisť. Závidieť môžeme hocičo. Ako sa niekedy hovorí, "ľudia ti budú závidieť aj pekné počasie na pohrebe." A hoci je to smutné, niečo na tom asi bude.

Kto z nás nikdy nezažil ten neprajný pocit, ktorý nás chce pomaly zvnútra rozožrať? Myslím, že takých ľudí bude veľmi málo. Vlastne by sme im to mohli závidieť :) A čo s tým, keď už sa to stalo? Kolegovi závidíme výšku platu, kamarátovi prácu snov, známej dokonalý život, susedovi dovolenku na Bali...? Premýšľam nad tým. Viete si predstaviť o koľko by bol pre nás svet krajší, keby sme si vážili to, čo máme a nezávideli iným to, čo majú oni? Ale keď ono to ide niekedy tak ťažko, všakže...

Prečo vlastne závidíme? Možno jednoduchá otázka - pretože chceme niečo, čo má niekto iný. Ak by som sa mala trochu otvoriť a povedať niečo zo svojej skúsenosti, všímla som si na sebe, že závidím vždy niečo konkrétne - napríklad spomínanú dovolenku. To, že niekto má niečo skvelé, čo by som chcela aj ja (a nemusí to byť vždy materiálne!), vo mne vyvoláva pocit akejsi nedosiahnutej dokonalosti. Že osoba, ktorá bola na Bali má vlastne niečo dokonalé, od čoho som ja strašne ďaleko.

A kedy ma závisť zvykne prejsť? Keď si uvedomím, že dojem dokonalosti je blud. Nikto, absolútne NIKTO žiadnu dokonalosť nemôže dosiahnuť. Maximálne, povedzme - osobnú dokonalosť. A tú mám aj ja. Aj ty. Každý. Nikdy nebudeme mať všetko. Tá osoba, ktorá bola na Bali, má možno príšernú smolu na chlapov. Alebo má za sebou ťažké detstvo. Alebo má zdravotné problémy. Alebo niečo iné... Dokonalý život nemá nikto. Teda, okrem tých, ktorí si ho vážia a za dokonalý ho považujú sami. A to môže každý.

Myslím si, že liekom na závisť je uvedomenie si všetkého, čo človek má. A toho, že nikto nemá všetko. A že keby som mohla ísť na Bali, možno by som nemala takú super sestru. Alebo by som bola ukrátená v niečom inom. Ktovie. Alebo sa môžeme zamyslieť nad tým, čo všetko by sme mohli závidieť sebe samým.

A čo vy? Závidíte? Čo je predmetom vašej závisti? A ako s ňou bojujete?