Listopad 2015

Kedy naposledy si niekoho potešil?

24. listopadu 2015 v 20:02 O živote
Tohtotýždňová blogerská téma má názov "Naposledy." Keď som si to prečítala, hlavou mi prebehlo asi milión vecí. Kedy naposledy ste sa usmiali? Kedy naposledy ste si spravili chvíľku pre seba? Kedy naposledy ste poďakovali za veci, ktoré máte? Kedy naposledy ste niekoho potešili?...

A táto posledná otázka vo mne ostala rezonovať zo všetkých najviac. Už to bude niekoľko mesiacov, čo mi napadla skvelá vec - robiť prekvapenia ľuďom, ktorých mám rada. Lenže nad kreativitou a proaktivitou zvíťazila lenivosť a celé to ostalo iba pri jednom liste pre kamarátku. A teraz som si na to spomenula! Symbolicky, práve mesiac pred Vianocami, počas ktorých snáď všetci viac myslíme na to, ako urobiť radosť našim blízkym.

Tak by som Vás (i seba) rada vyzvala k tomu, aby sme skúsili každý deň - od dnes až do Vianoc urobiť milé gesto pre niekoho v našom okolí. Trebárs sa len usmiať na predavačku v obchode a zaželať jej pekný deň. Vo svete sa deje veľa zlých vecí a toto by mohol byť spôsob, ako mu asi trochu vrátiť radosť a lásku.

Pársekundové životné zlomy

23. listopadu 2015 v 15:52 O ľuďoch
Pred pár hodinami som videla autonehodu. Teda, ako sa stala, som nevidela. Iba blikajúce majáky policajného auta a sanitky, stojace auto, vydeseného šoféra a na oranžovo-bielom prechode pre chodcov ležiaceho nehybného človeka, ku ktorému akurát pribehli záchranári snažiaci sa, aby táto rana nebola jeho poslednou.

A ja som si uvedomila 2 veci. Prvá, často opakovaná, no stále nie dosť často opakovaná na to, aby ju ľudia začali brať vážne - že treba SPOMALIŤ. Že treba byť OPATRNÝ. Že netreba RISKOVAŤ.

A druhou je, že život je neskutočne pominuteľný. Fakt. Koľko sekúnd mohlo trvať, kým sa človek, premýšľajúci nad bežnými životnými starosťami a radosťami ocitol v bezvedomí na ceste? Koľko sekúnd mohlo trvať, kým sa (možno fatálne) zmenil život jeho blízkych? Koľko sekúnd mohlo trvať, kým človek šoférujúci auto ostal v šoku a musel premýšľať o tom, čo sa (aj) kvôli nemu stalo?

Život sa niekedy dokáže zmeniť behom sekundy. Behom sekundy môže skončiť. Behom sekundy môže byť zrazu všetko úplne inak. Uvažovali ste niekedy nad tým, čo keby práve toto bola tá životmeniaca sekunda?

Strašné však? Je hrozne zvláštne a akýmsi spôsobom aj ťažké prijať to, akí sme vlastne slabí a krehkí. Každý jeden z nás. A to na mňa pôsobí dvojako. Vyvoláva to vo mne určitú úzkosť z toho, že naozaj netuším, čo sa môže kedykoľvek stať a úplne zmeniť môj život. Ale tiež to na mňa pôsobí ako výzva - výzva k tomu, aby som bola vďačná za každú minútu a "maličkosť" a "samozrejmosť", ktorú mám.