Pársekundové životné zlomy

23. listopadu 2015 v 15:52 |  O ľuďoch
Pred pár hodinami som videla autonehodu. Teda, ako sa stala, som nevidela. Iba blikajúce majáky policajného auta a sanitky, stojace auto, vydeseného šoféra a na oranžovo-bielom prechode pre chodcov ležiaceho nehybného človeka, ku ktorému akurát pribehli záchranári snažiaci sa, aby táto rana nebola jeho poslednou.

A ja som si uvedomila 2 veci. Prvá, často opakovaná, no stále nie dosť často opakovaná na to, aby ju ľudia začali brať vážne - že treba SPOMALIŤ. Že treba byť OPATRNÝ. Že netreba RISKOVAŤ.

A druhou je, že život je neskutočne pominuteľný. Fakt. Koľko sekúnd mohlo trvať, kým sa človek, premýšľajúci nad bežnými životnými starosťami a radosťami ocitol v bezvedomí na ceste? Koľko sekúnd mohlo trvať, kým sa (možno fatálne) zmenil život jeho blízkych? Koľko sekúnd mohlo trvať, kým človek šoférujúci auto ostal v šoku a musel premýšľať o tom, čo sa (aj) kvôli nemu stalo?

Život sa niekedy dokáže zmeniť behom sekundy. Behom sekundy môže skončiť. Behom sekundy môže byť zrazu všetko úplne inak. Uvažovali ste niekedy nad tým, čo keby práve toto bola tá životmeniaca sekunda?

Strašné však? Je hrozne zvláštne a akýmsi spôsobom aj ťažké prijať to, akí sme vlastne slabí a krehkí. Každý jeden z nás. A to na mňa pôsobí dvojako. Vyvoláva to vo mne určitú úzkosť z toho, že naozaj netuším, čo sa môže kedykoľvek stať a úplne zmeniť môj život. Ale tiež to na mňa pôsobí ako výzva - výzva k tomu, aby som bola vďačná za každú minútu a "maličkosť" a "samozrejmosť", ktorú mám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jano Jano | 23. listopadu 2015 v 17:23 | Reagovat

Fajn zamyslenie. Mas pravdu, ludia su casto v zhone a kolotoci povinnosti a zabudaju na to ze kedykolvek mozu prist o vsetko co maju aj o vlastny zivot..podla mna sa na vsetko v zivote nemozeme pripravit a tazke veci a straty skor ci neskor postihnu kazdeho ci uz vo vacsej alebo mensej miere. Podla mna je dolezite zit v pritomnom okamihu a byt vdacni  za to co mame. Vlastnit veci a vyuzivat ich, ale nebyt nimi opantany aby potom, ked o ne prideme, to pre nas neznamenalo koniec, ale iba mensiu prekazku. Proste nebrat nic v zivote ako samozrejmost :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama