Vianočná nervozita v obchodoch začína!

9. prosince 2015 v 12:25 |  O živote
Tak! Je streda, 9.12.,12:03. Do Vianoc ostávajú 2 týždne a 1 deň. A ja mám za sebou (už takmer posledné, chvalabohu) Vianočné nákupy. No, skôr ako nákupy to bolo vyzdvihovanie balíkov... Ale to je jedno... Plné mesto ľudí, áut, nervozita sa dá krájať. Áno! 9.12. o 9 ráno to vyzerá takto... Behám po meste, po pošte, po obchodoch a lekárňach... Všetko chcem mať čo najskôr vybavené... Plán, v akom poradí obehnem všetky miesta, ktoré potrebujem, mám pripravený tak, aby to bolo čo najefektívnejšie... A potom mi ho úplne pokazí pošta.

Šla som na ňu po balík. Samozrejme, ako vždy a najmä v túto predvianočnú dobu, je tam asi tak miliarda ľudí. Vyberiem si poradové číslo, 445 (toto si zapamätajte). Aktuálne sa vybavovalo číslo 416, a tak si hovorím, že si čakanie skrátim efektívne a vybavím veci, ktoré som mala blízko (naozaj blízko, asi tak minútu odtiaľ). Všetko v pohode, vybavím si šalinkartu (rozumej: predplatný kupón na MHD) a vrátim sa k pošte. Prešlo 10 minút a aktuálne sa vybavuje číslo 426. Logika nepustí, hovorím si, 10 minút = 10 čísel, tým pádom mám ešte skoro 20 minút, ktoré môžem využiť efektívne a ísť do inej miestnosti pošty, kde pošlem list. A teraz vám dám hádanku: "Otvorené sú 2 prepážky. Pri oboch sú 3 ľudia. Do ktorej sa postavím?" Áno! Správna odpoveď znie, "Do tej pomalšej." A keď hovorím pomalšej, fakt to tak myslím. Pri vedľajšej sa vystriedali už asi tak 7 ľudia, ktorí prišli po mne a v mojej sa vybavuje stále prvá osoba. Ale dobre. Začínam byť nervózna. Prešlo 10 minút. Potrebujem ísť pre balík... Otvorila sa ďalšia priehradka, presuniem sa k nej, som tretia. Prvá osoba, šup, druhá osoba... trochu to trvá... A idem! Vybavené! Paráda! Vraciam sa k "oddeleniu balíkov," pozriem na ten monitor a tam svieti 447??? Asi vám nemusím opisovať, ako ma to nas...rozhorčilo. Ale pohoda, povedala som si, že vybavím všetky ostatné veci a potom si to tu poctivo odstojím a odčakám.

A tak sa poberiem ďalej... Prechádzam sa po obchodoch, ponáhľam sa a len tak tak sa mi darí vyhýbať sa ľuďom, ktorí sú všade. A zrazu sa zastavím pri tom, že som už fakt nervózna, zúfala a chcem ísť domov. A že mi vadí, že osoba predo mnou sa zastavila pri výklade a spomalila ma. Taký ten pocit, ktorý pri vianočných nákupoch opisuje veľa ľudí... Ale ja som si vtedy uvedomila, že to takto vlastne nechcem. Že nie som človek, ktorý bude z Vianoc nervózny, navyše keď nakupuje 2 týždne pred nimi. A tak som spomalila. V pomalšom tempe sa ľuďom vyhýba lepšie, ako keď letíte obchodom, že ledva režete zákruty.

A čo mi pomohlo spomaliť? Uvedomenie, že darčeky kupujem preto, lebo chcem niekoho potešiť, nie preto, že musím. A že keby títo ľudia vedeli, že som bola kvôli ich darčekom nervózna a v duchu nadávam každému, kto do mňa vrazí, pretože sa tiež ponáhľa, asi by ich to nepotešilo. Vlastne, ja by som sa možno cítila vinná, keby mal niekto kvôli darčeku pre mňa pokazený deň. A tak som sa zvyšok nákupu neponáhľada nikam, užívala som si to, že mám čas prechádzať sa po obchodoch a nervozita opadla. Bolo to príjemné.

A viete čo? Keď som sa potom vrátila na poštu pre balík, zase som mala číslo o 30 vyššie, než aktuálne obsluhované. A tak som si ho vzala, vyšla von, nech nečakám v miestnosti bez vzduchu a zrazu ku mne pristúpil nejaký muž, ktorý sa ma spýtal, či nechcem nižšie číslo, že on mal jedno pre kolegu, ale ten mu volal, že nepríde. A tak som sa vybavila takmer expresne rýchlo, iba s 10 minútovým čakaním.

Aj predvianočné obdobie je super! Len sa netreba hnať! A ak sa vám dá, vyrazte si za týmito milými povinnosťami už dnes. 23.12. vám už nepomôže ani pozitívny prístup :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama