Únor 2016

Ako prežiť štátnice a (ne)zblázniť sa z toho

5. února 2016 v 13:47 Životný štýl
Štátnice sú nepochybne jedným z najnáročnejších udalostí v živote vysokoškoláka. Veľa materiálov na preštudovanie, málo času, diplomovka... Je normálne, že v tomto období človek pociťuje stres a je nervózny. Ako teda zvládnuť toto hektické predštátnicové obdobie a nezblázniť sa z toho? Dá sa to vôbec?

Nie je to tak dávno, čo som si týmto obdobím prešla i ja sama, a preto by som sa s vami rada podelila o to, čo mi pomáhalo učenie a stres zvládnuť. A že toho stresu teda bolo poriadne veľa! Hneď na začiatok sa priznám, že to pre mňa bolo veľmi náročné a dokonca som mala pocit, že na to, aby som to celé zvládla snáď ani nemám kapacitu.

Čo mi teda nakoniec pomohlo zvládnuť to?

1. Oddych
Učila som sa takmer celé dni - s učením som vstávala a tiež šla spať. To sa, samozrejme, po pár dňoch či týždňoch ukázalo ako neužitočné a takmer deštruktívne. Hoci som mala pocit, že ak nebudem pri učení stále, nikdy to nemôžem stihnúť, doľahla na mňa šialená únava (a znechutenie). A tak som si povedala, že podstatnejšie, než zoštátnicovať, je predsa len prežiť to. A na celý jeden večer som na učenie zabudla. Pozrela som si film, prečítala kúsok relaxačnej knihy, ktorá vôbec nevyžadovala, aby som pri nej premýšľala a vyfarbila som si "antistresovú omaľovánku" (poznáte ich?). A bolo to super! Ďalšie ráno sa mi do učenia chcelo oveľa viac, než ráno predtým. A podobné relaxačné večery som začala realizovať častejšie.

2. Méty a plánovanie
Vždy som si naplánovala, koľko tém v daný deň prejdem. Jednoducho, taktika malých cieľov. A hoci mi to často nevyšlo, dávalo mi to pocit, že učenie nie je nekonečné. A taktiež to bolo skvelým meradlom prestávok. "Ešte dve témy a dám si pauzu." A celkove som mala vďaka plánu pocit kontroly. (Aj napriek tomu, že som plány prehodnocovala takmer dvakrát týždenne).

3. Pozitívne vyhliadky
Vždy, keď som si predstavila, aká bude štátnicová odpoveď strašná a komisia nepríjemná, zmocnila sa ma panika. Naopak, pomohla mi predstava celkom milej komisie a pohodového štátnicového "rozhovoru" s nimi. To, ako si komisiu a odpoveď predstavujeme, môže jednak priamo vplývať na naše aktuálne prežívanie, ale tiež na to, ako sa budeme počas odpovede správať. A osoba, ktorá je voči komisii naladená "opozične" a očakáva jej nepríjemnosť, môže na ňu podobným spôsobom aj reagovať. Čo komisii nemusí byť sympatické. Preto som sa upokojovala tým, že to bude v pohode a oni budú milí. Do štátnicovej miestnosti som vošla usmiata a... oni boli nakoniec vlastne naozaj milí. Hoci aj trochu nepríjemní. Ale vidíte - ten postoj spraví veľa, pamätám si ich ako milých!

4. Ešte raz relax
Dva posledné dni učenia boli hrozné a stres takmer nezvládnuteľný. A na to bolo najúčinnejšie hlboké dýchanie a príjemná upokojujúca hudba. A keď sa dalo, aj čerstvý vzduch. Ale viete, čo mi pomohlo úplne najviac? Masáž šije a chrbta. Zo stresu som mala toto svalstvo úplne stiahnuté a masáž uvoľnila nie len napätie v svalstve, ale tiež "v duši".

5. Nedá sa vedieť všetko
Učenie ma vždy presvedčí o tom, že vo mne asi drieme detailista. Na skúšku som šla (s)pokojná len vtedy, keď som si stihla všetko niekoľkokrát prejsť. Lenže pred štátnicami to nešlo. A bojovala som s tým. Veľmi. No naozaj sa treba zmieriť s tým, že všetko vedieť nebudete. A že sa nedá vedieť všetko. A že asi bude predsa len rozumnejšie naučiť sa ku všetkému niečo, než ku niečomu všetko.

6. Nejde o život
Keď sa ma zmocňoval pocit, že tie štátnice v živote nedám, lebo nemám čas sa všetko poriadne naučiť a keď mi bod číslo 5 ako argument k lepšiemu pocitu nestačil, bola poslednou záchranou veta "Nejde o život, nejde o nič." Alebo "Čo ťa nezabije, to ťa posilní." Také klišé a taká útecha. Pri veľkom napätí je naozaj podstatnejšie zachovať si zdravie, než získať titul.

Samozrejme, recepty to nie sú všeobecné a každému z vás môže k zvládaniu stresu a učenia pomáhať niečo iné. Čo pomáha tebe?

(tento článok bol uverejnený aj na stránkach www.nenormalne.sk)

Momenty absolútnej trápnosti

4. února 2016 v 19:46 Príbehy zo života
V tomto článku prinášam prehľad zvláštnych situácií, ktoré si pre mňa život pripravil a ktoré sa ma snažia presvedčiť o tom, že so mnou asi naozaj niečo nie je v poriadku... Áno, všetko je to založené na skutočnosti... a všetko sa stalo (bohužiaľ) mne... Ale aspoň mám na čo spomínať :)

Čo sú to za situácie? To je napríklad, keď...

1. ...stojíte pri dverách, opakovane do nich pcháte kľúč, nechápete, prečo tam nejde a po pol minúte vám dôjde, že ste o poschodie nižšie.

2. ...vás privrú posúvacie dvere v Tescu.

3. ...vám v Tescu spadne rolka so sáčkami, kotúľa sa po predajni, odmotáva sa a vy zúfalo bežíte za ňou.

4. ...sa vám v škole na seminári 2x nahlas pustí pesnička na mobile a vy nechápete prečo.

5. ...si omylom do objednávky balíku zadáte svoje Facebookové meno... A to sa nezhoduje s vašim skutočným menom.

6. ...nad tým, že zase ťaháte, aj keď máte tlačiť, sa už ani nepozastavujete.

7. ...si dáte v kuchyni na panvicu opiecť chleba a spomeniete si na to o 2 hodiny neskôr. (nič (okrem toho chleba) nezhorelo, nejaká dobrá spolubývajúca duša na internáte to vypla)

8. ...v obchode (pri snahe zložiť si z vrchného stojana svoju veľkosť trička), zhodíte úplne celý stojan s miliardou tričiek.

9. ...v obuvi omylom ťuknete do vystavených čižiem, čo spôsobí dominový efekt a postupne popadá celý rad.

10. ...vám pri umývaní rúk v bare "vystrelí" celý dávkovač mydla, spadne na zem a po celej dlážke a stene sa rozprskne modré mydlo.

11. ...chcete v obchodnom dome vojsť do obchodu, no nevšimnete si, že to, cez čo sa snažíte prejsť nie sú dvere, ale sklo a narazíte doňho...

...a mnohé iné... ale myslím, že toto vám stači! :) ...jednoducho, život vie byť k jednej osobe niekedy veľmi mrzutý :)