Březen 2016

Frustrácia mladej absolventky

22. března 2016 v 20:34 O živote
O pár dní to budú 2 mesiace, čo som ukončila VŠ. A radosť z úspešných štátnic rýchlo vystriedala frustrácia z nezamestnanosti. Tú samozrejme umocňuje každá správa o ľuďoch, ktorí problém s prácou nemajú a šťastlivo si zvykajú na nové zamestnanie. A tiež každý nevydarený pohovor a pravidelné otázky celej rodiny smerujúce k tejto téme.

Áno. Otvorene priznávam sebe i svetu, že z toho začínam byť frustrovaná a nešťastná a že začínam mať pocit, že asi nestojím za nič a práca pre mňa neexistuje. Samozrejme s nadsázkou, v skutočnosti to našťastie nie je až také zlé.

Každopádne, ako prežiť nezamestnanosť a ako sa (úspešne) pobiť s frustráciou, ktorá z nej plynie? Premýšľam nad tým celkom často, a tak som sa rozhodla podeliť sa s vami o nejaké moje nápady.

1. Nevzdať sa a stále hľadať! Stále posielať životopisy, stále sa prirpavovať na pohovory, nestrácať nádej a víziu toho, že niekde nás čaká tá pravá práca pre nás!

2. Vytvoriť si stratégiu ako odpovedať na (niekedy dotieravé, hoci možno dobre mienené) otázky o vašej práci, keď nemáte chuť priznať si vaše aktuálne prehry a porážky. Moja stratégia je vecné konštatovanie, že to chce čas a že kto hľadá snáď nájde.

3. Priznať si svoju prípadnú závisť a neprajnosť. Áno, bohužiaľ, niekedy sa pristihnem pri tom, ako závidím ľuďom, ktorí pri hľadaní práce nemajú takú smolu ako ja. A verte mi, jednak to nie je príjemný pocit, ale oveľa horšie je, keď si ho uvedomíte a hanbíte sa preto za seba. Ale veď nemôžeme byť neprajné svine.

4. Zase hľadať! Ja som si dokonca spísala možnosti mojich poabsolventských krokov a ciest. A tak kráčam. Pomaly a neisto. Lebo ešte neviem kam.

5. Snažiť sa byť aktívny a využívať voľné dni a čas na niečo dobré/produktívne. Nezakrnieť.

6. Nepoddať sa zúfalstvu - hoci... úprimne? Už som si aj poplakala.

7. Spísať si všetko, v čom sme dobrí a v čom sú naše prednosti a schopnosti a tiež všetko, v čom by sme ich mohli využiť.

8. Aktívne sa pripravovať na pohovory - čítať si o pozícii, naučiť sa, čo by sme na nej robili, pripraviť sa na očakávané otázky (motivácia k práci, dobré a zlé vlastnosti, predstava pracovných činností a pod.).

A ďalej? Ďalej veru neviem... Proste čakať a dúfať, že niekde nás čaká skvelá práca! :)

Motýľ

3. března 2016 v 12:32 Básničky
Hráme sa
Na to
Že sa nič nedeje

Nenápadné iskry v očiach
No bez nádeje

Skryté slová
Nenájdeme ich
Snáď ani medzi riadkami

Nepotrebujeme ich hľadať

Si ako motýľ
Som s tebou rada
No dotknúť sa ti krídel
By bola zrada

Nostalgické dumy

3. března 2016 v 12:23 O živote
Z dlhej chvíle som si námatkovo pozrela staré príspevky na Facebooku. A prišlo mi tak krásne nostalgicky smutno. Za čím?

...za pondelkami v prváku na výške, kedy sme sa po víkende stretli s celou intrákovou partou a sadli si k vínu a vodnej fajke...

...za tým, ako sme s Luciou a Lenkou chodili nakupovať do Kauflandu a vždy to bol tak trochu výlet...

...za litrami energeťákov, ktoré sme s babami vypili počas spoločného nočného "učenia sa" na skúšky a za tým, aká to bola celé sranda

...za tým, ako som v puberte plakávala kvôli platonickým láskam a dokola to rozoberala s kamoškami...

...za letnými piknikmi na lúke, ktoré trvali až dovtedy, dokým nám nebola úplne najväčšia zima a dokým sme nespočítali všetky hviezdy (ok, tak len dokým sme úplne nezmrzli a nedopili fľašu vína)...

...za časmi, kedy sme vedeli chatu v Turčianskych Tepliciach zorganizovať až 2x za leto...

...za tým, ako sme sa s kamarátmi stretávali každý piatok...

...a za miliardou ďalších vecí, chvíľ, zážitkov, ľudí... život je krásny! Je skvelé mať na čo spomínať :)