Červen 2016

Ako sa mi splnil sen - Paul McCartney v Prahe

17. června 2016 v 14:18 Zážitky
Zažila som koncert dvoch Beatlesákov. Myslím, že asi nebude veľa ľudí v mojom veku, ktorí si to môžu povedať. (Keď to tak po sebe čítam, asi to znie, že sa chválim, ale o to mi nejde, proste sa z toho strašne teším.)

Skoro presne pred 5 rokmi som bola na Ringovi. A včera to bol Sir Paul. A poviem vám... viete si predstaviť, že na niečo čakáte 3 roky (ó áno, 3 roky) a ono to fakt príde? Doteraz som na otázku "čo vo svojom živote ľutuješ?" odpovedala "že som nebola na Paulovom koncerte vo Viedni.", no stále som čakala, dúfala a snívala, že príležitosť ešte bude. Keď som zistila, že bude v Prahe, s kúpou lístkov som neváhala a odpočítavala som dni do 16.júna. Veľmi som sa tešila a v určitom momente som si uvedomila, že mám od toho večera veľmi vysoké očakávania. A že snáď teda nebudem sklamaná. Viete si vôbec predstaviť, aké to bolo, keď boli tieto obrovské očakávania úplne naplnené, ba až predčené? Splnil sa mi veľký preveľký sen.

Ten pocit, keď zaznel ten (všetkým Beatlesákom) známy akord a začal hrať Hard day-s night, bol neopísateľný. Bolo to fakt skvelé. Staré pesničky, nové pesničky, dočkali sme sa všetkého.

A Paul? Vždy bol pre mňa nie len Pán hudobník, ale aj Osobnosť. A všetky pozitívne dojmy, ktoré som z neho mala z médií, sa potvrdili aj "naživo".

Niekto by si mohol myslieť, že hviezda jeho formátu si odohrá povinnú minutáž a odíde. No takýto pocit som z toho vôbec nemala. Skôr na mňa pôsobil dojmom, že si to naozaj užíva, dáva do toho srdce a chce potešiť ľudí, ktorí si ho prišli vypočuť. Že z pódia rozdáva radosť. A že je tam, jednoducho, s nami. Nie on na pódiu a my v hľadisku. Proste všetci spolu. Názvom turné "One on one" chcel možno naznačiť práve niečo takéto. Alebo aj nie. Neviem. No ja som si to spojila.

Okrem toho, celé vystúpenie sa odohrávalo v duchu určitej... ako to nazvať... skromnosti? pokory? úcty? Asi nejako takto. Chcem tým povedať to, že som nemala dojem, že by sa tváril, že je hviezda (hoci by na to mal nepopierateľné právo), a teda že je veľmi dôležitý, čo opäť pridalo môjmu dojmu, že je to fakt osobnosť.

Mimochodom, tento pán je aj vtipný a showman. Neviem si predstaviť, že keby iný sedemdesiatnik zatočil zadkom, pôsobilo by to tak rozkošne a zábavne než práve od Paula. Navyše, je pre mňa nepredstaviteľné, že by môj dedko, Paulov rovesník, zvládol dva a pol hodinový koncert s takým elánom a energiou ako on.

A hudba? Vau. Počuť naživo "beatlesovky" a uvedomiť si, že vám ich spieva "Beatle", ktorého poznáte z filmov a klipov. Ale priznám sa, teraz si ho vážim viac, než len ako Beatlesáka.

Úplným vrcholom koncertu pre mňa bola pesnička "Hey Jude". Keď si celá O2 aréna spolu s ním spievala slávne "na-na-nanana-ná", nevedela som, či mám tiež spievať, alebo plakať od radosti a dojatia. Ale nejako som to skĺbila. Vážne to bola sila. Milujem tieto momenty. A keď Paul svojou lovely češtinou vyzval spievať "jenom muži", potom "jenom ženy" - ("oh, I love that, come on girls!"), a potom "a teď "všični"". Ach! Strašne super to bolo.


Okrem toho ma, ako milovníčku ukulele, veľmi potešil pesničkou "Something", ktorej časť odohral na tomto skvelom hudobnom nástroji ako poctu Georgovi Harrisonovi (ktorý taktiež miloval ukulele). A nezabudol ani na Johna, ktorému venoval pesničku"Here today", ktorú napísal po jeho smrti. Ale nie, nebojte sa, nebudem tu písať o všetkom, čo zahral. Všetko to stálo za to a som rada, že ľudia, ktorí sem tam niečo nahrávali na mobily, sa o nahrávky podelili na youtube, nech si to môžem vychutnať znova. Ja som teda nenatáčala, lebo rešpektujem zákaz robenia záznamov z udalosti. Ale nie, robím si srandu, ja by som si to s mobilom v ruke proste tak neužila.

A čo na záver? Naozaj to bolo skvelé, neopísateľné, úžasné, dojemné a dokonalé. Jedinou nedokonalosťou celého večera je fakt, že už skončil. Určite sa to zapísalo medzi najkrajšie a najneopakovateľnejšie zážitky. No aj tak by som si to túžila zopakovať. Najväčší kultúrny sen splnený.

A Paulovi prajem, nech mu jeho elán a pozitivita, vďaka ktorým robí ľuďom radosť, vydrží čo najdlhšie.