O hlúpostiach

Čo som sa naučila za 5 rokov na vyskoškolských internátoch

26. června 2015 v 9:45
Presne 5 rokov svojho života som strávila na vysokoškolských intrenátoch. Vystriedala som 3 rôzne. Naučila som sa mnohé veci. Zažila som mnohé veci. Niektoré mi budú chýbať, iné ani náhodou. Vám prinášam zoznam tých vecí, ktoré ma internátny život naučil.

1. Každá minca má dve strany. Asi každý vysokoškolák pozná búrlivé akcie a párty uprostred noci. Ak máte radi zábavu
a nejakú tú kvapku-dve alkoholických mokov, musíte ich milovať. A nenávidieť úzkoprsých susedov, ktorí vám klopkajú a s ospalým výrazom a zúfalstvom v očiach vás prosia, aby ste boli tichšie. Lenže to nejde. Veď vy sa bavíte! A máte strašne u prdele, že niekto vo vedľajšej izbe sa chce vyspať.

A potom príde ten deň, kedy zostarnete. A stanete sa úzkoprsou susedkou, s ospalým výrazom a zúfalstvom v očiach, prosiacou tú "verbeš," nech konečne sklapne a prestane si púšťať Rihannu na celú chodbu. A oni vás pošlú do prdele. Raz darmo, karma je sviňa.

2. Susedia majú neodkladné dôvody na párty spravidla a vždy vtedy, keď ráno vstávate o 5 alebo o 6. To aby vás nasrali ešte viac. Niekedy by ste im tú párty aj dopriali. Napríklad, keď vás na druhý deň nič nečaká a môžete si dovoliť spať do 10. Ale nie, vtedy to nejde. Oni začnú ziapať iba v prípade, že vás ráno čaká prax, na ktorú proste musíte prísť a na ktorej by bolo nevhodné prespať skupinovú terapiu.

3. Na používanie mixéru by sa mal vzťahovať nočný kľud. Ale evidentne sa nevzťahuje. A aj ak by sa vzťahoval, každému, okrem vás (pretože od kuchynky vás delí jedna papierová stena), by to bolo jedno. A preto! Keď odbije polnoc, začnime mixovať! To je jedno čo a koľko! Hlavne nech to dlho trvá!

4. Hygienické štandardy sa u rôznych ľudí líšia. Som vďačná, že som nikdy nemala šťastie na spolubývajúce, ktoré by sa nekamarátili so sprchou. Ale keď sa o sprchy a záchody delíte s inými ľuďmi, rýchlo prídete na to, že pojem "hygiena" je asi v mnohých českých a slovenských domácnostiach tabu. Prídete na to napríklad vtedy, keď v sprche objavíte použitú vložku. Alebo obsah žalúdka neznámej devy, ktorá to v sebe proste neudržala. Alebo obsah jej čriev. Áno je to nechutné. Ale naozaj sa to stalo. Niekoľkokrát. Nezatvárajme pred týmito problémami oči! Netvárme sa, že neexistujú! A pošlime tie čuňátka žiť inam. Nie k ľuďom. Prosím.

5. Najlepši meeting-point je záchod. Najmä vtedy, keď sú záchody spoločné pre celú chodbu. Vtedy máte takmer 100%tnú šancu, že keď pri nich strávite dosť času, mihne sa tam aj osoba, ktorú ste chceli stretnúť. A vy sa dáte do reči. A kecáte, kecáte. A je vám vlastne úplne jedno, že niekto by sa rád vys... že niekto by potreboval ten záchod na chvíľu pre seba. Áno, aj s ľuďmi, ktorí sa radi stretávajú práve v týchto priestoroch, som mala tú česť.

Ale internátny život mi ukázal aj pozitívne veci. Aké?

6. Dobrý človek ešte žije! Na toto prídete napríklad vtedy, keď si dáte variť cestoviny alebo si opekáte hrianku, pri záplave zábavy a povinností na to zabudnete, vrátite sa tam o hodinu a zistíte, že nejaká dobrá duša si všimla, že práve prichádzate o večeru a vypla sporák. A tak ste sa predsa len mohli najesť.

7. Na niektorých ľudí proste nezabudnete. Či už v dobrom, v zlom. Niektorí ľudia sa vám proste zapíšu do života. V tom lepšom prípade pozitívne. A hoci ich možno už neuvidíte, nezabudnete na nich. Nezabudnete na váš interný izbový humor, na veci, ktoré ste spolu prežili. Na to, ako ste v noci, opité z uvareného krabicového vína, čítali Rómea a Júliu. Nezabudnete ani na to, že práve vy ste boli tá najpanovačnejšia, a preto ste boli Júlia. Nezabudnete na litre piva a kilá čipsov, jahôd a čokolády, ktoré ste spolu zjedli a vypili. Nezabudnete, ako vám spolubývajúce varili čaj, keď vám bolo zle...

8. Takmer s každým sa dá vyjsť. Na intrákoch som sa na izbe stretla s rôznymi typmi ľudí. A uvedomila som si, že každá spolubývajúca, ktorú som mala bola úplne iná. Ale že s každou z nich som si dokázala nájsť niečo, čo máme spoločné a nejako s ňou vychádzať. Niekedy to chcelo viac úsilia, niekedy menej. Alebo vlastne viete čo? Vždy to bolo super!

9. Aj na intráku sa môžete cítiť ako doma. Áno, naozaj! Aj cca (mojim odhadom) 15m2 dokáže byť úžasným priestorom na život pre 3 osoby. Fakt sa to dá. Keď sa stretnete so skvelými ľuďmi a izbu si vylepšíte super vychytávkami (ako je napríklad miliarda farebných kvetov na stenách, plagát z Breakfast at Tiffany's a koberce), bude to to najpríjemnejšie miesto na trávenie času. Alebo aspoň jedno z nich.

10. Rozlúčky bolia. Vždy, keď je niečo poslednýkrát, mám slzy v očiach. A tak vlastne aj teraz. Mám pred sebou posledné 3 hodiny internátneho života. Moje posledná spolubývajúca odišla asi pred hodinou a ja som tu ostala sama. A tak som napísala tento článok...
 
 

Reklama