Životný štýl

Ako prežiť štátnice a (ne)zblázniť sa z toho

5. února 2016 v 13:47
Štátnice sú nepochybne jedným z najnáročnejších udalostí v živote vysokoškoláka. Veľa materiálov na preštudovanie, málo času, diplomovka... Je normálne, že v tomto období človek pociťuje stres a je nervózny. Ako teda zvládnuť toto hektické predštátnicové obdobie a nezblázniť sa z toho? Dá sa to vôbec?

Nie je to tak dávno, čo som si týmto obdobím prešla i ja sama, a preto by som sa s vami rada podelila o to, čo mi pomáhalo učenie a stres zvládnuť. A že toho stresu teda bolo poriadne veľa! Hneď na začiatok sa priznám, že to pre mňa bolo veľmi náročné a dokonca som mala pocit, že na to, aby som to celé zvládla snáď ani nemám kapacitu.

Čo mi teda nakoniec pomohlo zvládnuť to?

1. Oddych
Učila som sa takmer celé dni - s učením som vstávala a tiež šla spať. To sa, samozrejme, po pár dňoch či týždňoch ukázalo ako neužitočné a takmer deštruktívne. Hoci som mala pocit, že ak nebudem pri učení stále, nikdy to nemôžem stihnúť, doľahla na mňa šialená únava (a znechutenie). A tak som si povedala, že podstatnejšie, než zoštátnicovať, je predsa len prežiť to. A na celý jeden večer som na učenie zabudla. Pozrela som si film, prečítala kúsok relaxačnej knihy, ktorá vôbec nevyžadovala, aby som pri nej premýšľala a vyfarbila som si "antistresovú omaľovánku" (poznáte ich?). A bolo to super! Ďalšie ráno sa mi do učenia chcelo oveľa viac, než ráno predtým. A podobné relaxačné večery som začala realizovať častejšie.

2. Méty a plánovanie
Vždy som si naplánovala, koľko tém v daný deň prejdem. Jednoducho, taktika malých cieľov. A hoci mi to často nevyšlo, dávalo mi to pocit, že učenie nie je nekonečné. A taktiež to bolo skvelým meradlom prestávok. "Ešte dve témy a dám si pauzu." A celkove som mala vďaka plánu pocit kontroly. (Aj napriek tomu, že som plány prehodnocovala takmer dvakrát týždenne).

3. Pozitívne vyhliadky
Vždy, keď som si predstavila, aká bude štátnicová odpoveď strašná a komisia nepríjemná, zmocnila sa ma panika. Naopak, pomohla mi predstava celkom milej komisie a pohodového štátnicového "rozhovoru" s nimi. To, ako si komisiu a odpoveď predstavujeme, môže jednak priamo vplývať na naše aktuálne prežívanie, ale tiež na to, ako sa budeme počas odpovede správať. A osoba, ktorá je voči komisii naladená "opozične" a očakáva jej nepríjemnosť, môže na ňu podobným spôsobom aj reagovať. Čo komisii nemusí byť sympatické. Preto som sa upokojovala tým, že to bude v pohode a oni budú milí. Do štátnicovej miestnosti som vošla usmiata a... oni boli nakoniec vlastne naozaj milí. Hoci aj trochu nepríjemní. Ale vidíte - ten postoj spraví veľa, pamätám si ich ako milých!

4. Ešte raz relax
Dva posledné dni učenia boli hrozné a stres takmer nezvládnuteľný. A na to bolo najúčinnejšie hlboké dýchanie a príjemná upokojujúca hudba. A keď sa dalo, aj čerstvý vzduch. Ale viete, čo mi pomohlo úplne najviac? Masáž šije a chrbta. Zo stresu som mala toto svalstvo úplne stiahnuté a masáž uvoľnila nie len napätie v svalstve, ale tiež "v duši".

5. Nedá sa vedieť všetko
Učenie ma vždy presvedčí o tom, že vo mne asi drieme detailista. Na skúšku som šla (s)pokojná len vtedy, keď som si stihla všetko niekoľkokrát prejsť. Lenže pred štátnicami to nešlo. A bojovala som s tým. Veľmi. No naozaj sa treba zmieriť s tým, že všetko vedieť nebudete. A že sa nedá vedieť všetko. A že asi bude predsa len rozumnejšie naučiť sa ku všetkému niečo, než ku niečomu všetko.

6. Nejde o život
Keď sa ma zmocňoval pocit, že tie štátnice v živote nedám, lebo nemám čas sa všetko poriadne naučiť a keď mi bod číslo 5 ako argument k lepšiemu pocitu nestačil, bola poslednou záchranou veta "Nejde o život, nejde o nič." Alebo "Čo ťa nezabije, to ťa posilní." Také klišé a taká útecha. Pri veľkom napätí je naozaj podstatnejšie zachovať si zdravie, než získať titul.

Samozrejme, recepty to nie sú všeobecné a každému z vás môže k zvládaniu stresu a učenia pomáhať niečo iné. Čo pomáha tebe?

(tento článok bol uverejnený aj na stránkach www.nenormalne.sk)

Predštátnicové psycho

13. ledna 2016 v 20:35
Tak! Za 2 týždne ma čaká môj veľký deň D. Nie, nejdem sa vydávať. Idem štátnicovať. A hoci treba brať v úvahu aj možnosť, že by to nevyšlo, samozrejme robím 24/7 všetko preto, aby boli moje šance na úspech čo najvyššie. A samozrejme, že mi z toho začína prepínať. Akože, vážne... Bojujem s dvoma protichodnými pocitmi. Prvým z nich je "paneboževeďjanestíham" a druhým "užnechtomámzasebouajemijednoako".

Šaliem. Mám končiť psychológiu, no chvíľami mám pocit, že skončím iba ako psycho. A preto som si povedala, že dnes s učením skončím skôr a urobím si pekný večer - napíšem článok, prečítam si knihu a zahrám hru. Teším sa! Tuším, že v týchto momentoch takmer absolútneho vypätia psychických síl a snáh hraničiacich s úplným zúfalstvom a nešťastím je dôležité vybrať si, či je dôležitejšie spraviť štátnice, alebo si zachovať psychické a tiež fyzické zdravie (pretože psychosomatika je sviňa a už začínam cítiť, že ma bolí brucho).

A na chvíľu je dobré zabudnúť na to, že plán A som nestíhala už predtým, než som odovzdala diplomovku, že plán B som nestíhala, keď som zistila, že 3 týždne pred štátnicami idem na svadbu a... Keby som mala striktne abecedne povedať, na ktorom pláne som... Možno je to H? Ale veď do Z mám ešte tooooľko voľných písmen!

Áno, tento článok nedáva zmysel a je chaotický. Ale aj tak som ho potrebovala napísať. Psychohygiena. Napísať ho mi trvalo asi 7 minút. A dúfam, že o 2 týždne si ho prečítam ako Mgr. A ak nie ako Mgr., tak dúfam, že o 2 týždne si ho vôbec prečítam (to bude znamenať, že som to aspoň prežila, keď už nič iné.)

Každopádne. Zatiaľ sa budem držať hesla Ora et labora. Ale ešte predtým idem na tú knihu a hru.
___________________
Pozn. 27.1. čítam si to ako Mgr.! :)

Začala som vstávať o 6 ráno

17. prosince 2015 v 10:42
Milujem spánok. Fakt. Bola by som schopná spať kľudne aj 12 hodín denne a to bez najmenších problémov. Ale spolu so sesternicou (ktorá spánok miluje rovnako ako ja) sme si uvedomili, že by bolo fajn začať byť produktívny trochu skôr než o 9 alebo 10 ráno. A tak sme začali vstávať o siedmej. Samozrejme, samé by sme sa z postele neprinútili vyliezť a tak si vždy prezváňame a následne píšeme a podporujeme sa v skorom vstávaní. Tento týždeň sme túto našu spoločnú výzvu alebo "hru na dobré ráno" upgradovali na vyšší level, a to vstávanie už o 6:00.

A musím vám povedať, že je to super! Je super mať takýto dlhý deň, je super, keď je 10:00 a vy si môžete povedať, že dnes už ste prešli jednu štátnicovú otázku! Naozaj, neverili by ste aké je to úžasné mať takýto dlhý a aktívny deň. Je tiež veľmi zaujímavé uvedomiť si, že o šiestej ráno som už naozaj vyspatá, hoci bez tejto výzvy by som kľudne spala aj do ôsmej alebo deviatej.

Pevne verím, že mi (nám) toto odhodlanie vydrží čo najdlšie. Hoci, musím sa priznať, bez prezváňania a vedomia, že sme v tom spolu, by som to asi nezvládala. A ďalším napomáhajúcim žólikom je fakt, že priateľ vstáva do práce tak isto o 6.

Vlastne, tak trochu dúfam, že tento článok ma zaviaže k tomu, aby som vstávala skoro aj naďalej. Aj keď počas sviatkov (a najmä po polnočnej a rôznych večierkoch) si určite rada pospím dlhšie. Ale sľubujem si, že maximálne do ôsmej :)

A vy čo? Na koľkú máte nastavený svoj budík? :) Skúste to tiež!

Ako prežiť vianočné nákupy?

9. prosince 2015 v 14:12
V predošlom článku som opísala svoju skúsenosť s predvianočnými nákupmi a to, ako sa mi podarilo udržať svoju nervozitu "na uzde." Teraz by som chcela porozmýšľať nad tým, ako je možné prežiť vianočné nákupy a zhon v obchodoch a zachovať si pritom fyzické i duševné zdravie.

1. Majte aspoň čiastočný plán - kam chcete ísť, čo chcete kúpiť a pod. (ja ako master-of-planning mám dopredu pripravené aj položky, ktoré chcem komu kúpiť, ale predpokladám, že väčšina ľudí to takto nepreháňa) Každopádne, myslím, že je fajn mať aspoň približne premyslené, čo máte v pláne, môže vám to uľahčiť chaotické presuny medzi obchodmi plnými ľuďmi.

2. Neponáhľajte sa - áno, jasné, chcete to mať čím skôr z krku, ale na to ste mali myslieť skôr. Dva dni pred Vianocami to hold expresne rýchle nebude. A paradoxne, čím viac sa budete ponáhľať, tým viac budete vrážať do ľudí a oni do vás a tým budete nervóznejší počas čakania na skúšobné kabínky či pokladne.

3. Buďte pripravení! - Rátajte s tým, ako vyzerajú obchodné centrá v týchto dňoch - rátajte s preplnenými parkoviskami, dopravnými zápchami, masami ľudí všade, kam sa pozriete, kolónami ľudí pri pokladniach obchodov a tiež počítajte s nervóznymi nakupujúcmi a predavačmi. Keď budete pripravení, nebudete prekvapení. (Hoci, minulý rok som bola pripravená a to, aké veľmi zlé to je, ma prekvapilo aj tak).

4. Nenechajte sa rozčúliť - ľuďmi, ktorí do vás vrážajú, nervóznymi predavačmi v obchodoch, masami ľudí všade, kam sa pohnete. Ako? Zhlboka dýchajte a povedzte si, že o pár hodín budete doma, alebo si po nákupoch sľúbte výborný punč alebo varené víno. Alebo medovníčky. Čokoľvek príjemné.

5. Nechajte si časovú rezervu - a to súvisí vlastne aj s bodom číslo 2. Dostatok času vám môže dodať pocit, že sa nemusíte ponáhľať. Časová tieseň môže sama osebe pôsobiť stresujúco. A to je asi to posledné, čo potrebujete.

A bonus: Nenechajte to na poslednú chvíľu. A ak sa to teraz už nedá, spomeňte si na to o rok :)

Aké ďalšie tipy na prežitie vianočných nákupov vám napadajú?

Oddychujte!

15. srpna 2015 v 14:03
Pracujúci človek je v dnešnej dobe denne zavaľovaný kvantom práce. Zamestnávatelia tlačia na výkon, chcú, "aby sme robili viac." A keď spravíme viac, máme spraviť... zas viac. Ľahko sa môže stať, že sa dostaneme do kolotoča práce, stresu, snahy nezlyhať a dosiahnuť toho viac. Veď práca nás vlastne baví a vždy sme si túžili vyburovať prevratnú kariéru. A to nebude zadarmo. Chce to veľa námahy.

Lenže viete, čo okrem námahy to chce? ODDYCH! Nie ste perpetuum mobile a nikdy nebudete. Váš organizmus ani psychika nie sú prispôsobené na to, aby pracovali stále, veľa a s minimálnym oddychom. Ak to tak bude, skôr či neskôr si to vyžiada svoju daň. Daň v podobe chronického ochorenia, psychického zrútenia, syndrómu vyhorenia, prípadne iných "chuťoviek"... Jednoducho daň, ktorej sa rozhodne chcete vyhnúť a ktorej platenie máte z veľkej časti vo svojich rukách.

Skúste si preto nájsť vo svojom živote čas na veci, ktoré vás bavia a pri ktorých si oddýchnete. Môže to byť šport, prechádzka s blízkymi, večer pri filme... čokoľvek. Dokonca si myslím, že aj relax v podobe hrania počítačových hier je niekedy lepší než neustále pracovné sedenie za počítačom.

A teraz skúste porozmýšľať... Kedy ste naposledy na chvíľu vypli mozog a poriadne si oddýchli? Ak si neviete spomenúť, alebo si sucho odpovedáte, že "dávno," leto vám ponúka veľa príležitostí, ktoré čakajú na to, kedy ich využijete!

Najťažšia vec na svete? Motivovať sa do športu

28. května 2015 v 12:43
Áno, verejne sa tu priznávam, že s tým mám dlhodobý problém. A vždy, keď sa mi náhodou podarí s nejakým športom začať, vydrží mi to no... povedzme, krátko... OK, veľmi krátko... A nakoľko som nespokojná so svojou kondíciou, stále cítim (skrytú) potrebu hýbať sa a ne(z)hniť.

A ako sa mi darí teraz? Momentálne sa mi darí skvele. Už druhý týždeň :D Ale za to NESMIERNE aktívny druhý týždeň. Ako sa mi tento neopísateľný progres podaril? Jednoducho. Už dlho som si hovorila, že keď vydržím pravidelne cvičiť 2 mesiace, zainvestujem do športového oblečenia - viete, aby som pri tom, keď už sa hýbem, nejako vyzerala. A čo čert nechcel, túto radosť som si urobila aj bez toho, aby som vydržala pravidelne cvičiť dva mesiace. A lepšiu motiváciu ako "aby som si mohla obliecť tie veci" som teda doposiaľ nezažila.

Vážne. Vo štvrtok ráno sme s kamoškou cvičili. Poobede sme si kúpili športové podprsenky a večer sme cvičili znova - len preto, aby sme ich vyskúšali. V pondelok večer som si kúpila bežecké botasky, je štvrtok a behať som bola už 2x - a keby mi včera pod ťarchou svalovice neodumierali stehná, behala by som zaručene už 3x.

Takže dámy, žiadne sexy bruško alebo chlap vás nemotivuje tak, ako OBLEČENIE!

(Chápeme to samozrejme s jemnou nadsázkou - aj keď z mojej strany je to úplná pravda) :D
 
 

Reklama